Postupným zvyšovaním ťažby drevenej hmoty sa predlžovala železničná sieť PLŽ. Toto predlžovanie a nárast nákladnej dopravy si vyžiadal rozširovať rušňový park PLŽ. Keď v roku 1939 bola zrušená lesná železnica v Spišskej Belej, bol odtiaľ predisponovaný parný rušeň U 45 905.
Bol vyrobený firmou Orestein & Koppel v Berlíne v roku 1912 pod výrobným číslom 5855. Ide o štvornápravový rušeň o výkone 11OK. Rám rušňa, kotol, vodojemy a stanovište rušňovodiča sú znitované z oceľových plechov a profilov. Je to dvojčitá tendrovka na paru s usporiadaním náprav D. Tretia náprava je hnacia. Na vonkajší rám je rozvod Heusinger. Prvá a štvrtá náprava je riešená systémom Klein-Lider, ktorý umožňuje tomuto rušňu prechádzať oblúky aj s malým pomerom. Rušeň je brzdený ručnou brzdou a parnou brzdou. V roku 1959 bol železničnými dielňami vo Vrútkach vyrobený nový kotol s výrobným číslom 1711.
Rušeň si zahral začiatkom 70 -tých rokoch vo filme Karla Kaychňu - Vlak do stanice nebe - a od roku 1972 je prevádzky neschopný.
Je to jediný dochovaný úzkorozchodný rušeň firmy Orestein & Koppel na Slovensku.