História PLŽ

 

   Zvýšená ťažba dreva v povodí Čierneho Váhu vyvolala na začiatku minulého storočia potrebu dopravy dreva z lesov na pílu v Liptovskom Hrádku pomocou úzkorozchodnej lesnej železnice. Železnicu začala projektovať firma Magyar Belga v roku 1912. Práce na stavbe začali tesne pred vypuknutím prvej svetovej vojny v roku 1914. Stavba postupovala pomalým tempom a zrýchlila sa až po nasadení vojnových zajatcov.

   Projekt predpokladal výstavbu hlavnej trate dolinou Čierneho Váhu s niekoľkými odbočkami do priľahlých bočných dolín. Hlavná trať aj odbočky boli stavané v niekoľkých etapách. V roku 1916 bola otvorená prevádzka na úseku Liptovský Hrádok - Svarín s odbočkou v Svarínskej doline. V roku 1918 sa stavba dostala po Čierny Váh a boli tiež vybudované odbočky Nižný a Vyšný Chmelinec. V roku 1919 sa stavba hlavnej trate dostala do Liptovskej Tepličky a začalo sa s výstavbou odbočiek do Benkovskej, Ipoltickej a Dikulskej doliny. V roku 1928 sa začalo s výstavbou odbočky do Malužianskej doliny. V roku 1934 bola postavená odbočka z Malužianskej vetvy do Svidovskej doliny ku kameňolomu, z ktorého sa vozil štrk pre firmu Vančura a Mužík do L. Hrádku. V roku 1937 bola dokončená celá hlavná trať a začala sa stavať posledná odbočka na Rovienky, ktorá bola dokončená v roku 1940.

   Maximálny rozkvet dosiahla PLŽ na prelome 40. a 50. rokov. V roku 1955, keď boli v prevádzke ešte všetky odbočky, mala PLŽ koľajovú dĺžku 107 km. Firma Magyar Belga bola stavebná firma, špecializovaná na komplexnú výstavbu úzkorozchodných dráh. Okrem výstavby tratí vyrábala vo vlastnom závode nákladné vozne a zaisťovala dodávky rušňov a osobných vozňov od iných výrobcov. Okrem výstavby trate dodala táto firma pre PLŽ v roku 1915 dva parné rušne vyrobené v Budapešti, jeden osobný a dva služobné vozne vyrobené v Berlíne a väčšie množstvo oplenových vozňov. PLŽ spočiatku slúžila len na zvoz dreva a osobný vozeň slúžil na prepravu vlastných zamestnancov.

   V roku 1932 bola na úseku Liptovský Hrádok - Liptovská Teplička povolená verejná osobná a nákladná doprava. Nákladná doprava slúžila najmä na zásobovanie obce Liptovská Teplička. Verejná osobná a nákladná doprava si vynútila rozšírenie vozňového parku o ďalšie osobné a nákladné vozne. Nakoľko prevádzkové výkony neustále narastali, boli dodávané ďalšie rušne a vozne. Najväčšie výkony dosahovala PLŽ na začiatku päťdesiatych rokov. Vtedajšie, vojnou zničené, národné hospodárstvo potrebovalo veľké množstvo dreva.

   Od konca päťdesiatych rokov sa prepravné výkony začali znižovať. Na začiatku päťdesiatych rokov sa výkony pohybovali v rozmedzí 100 000 až 130 000 plm zvezeného dreva za rok, v roku 1962 to bolo 95 107 plm/rok a na konci prevádzky to bolo už len 29 600 plm/rok. Podľa slov zamestnancov PLŽ bola však evidencia o zvoze dreva neobjektívna, nakoľko sa časť výkonov zámerne pripisovala cestnej preprave. Postupnou výstavbou nových ciest do lesov sa začalo s rušením niektorých odbočiek. Na konci päťdesiatych rokov bola zrušená odbočka Malužianska a v druhej polovici šesťdesiatych rokov odbočka Svarínska. V rokoch 1971 - 1972 bola demontovaná odbočka Benkovo, takže v roku 1972 bola celková dĺžka trate 70 km. Podnik Štátne lesy dňa 31. 12. 1972 prevádzku na PLŽ úplne zastavil a nahradil ju automobilovou dopravou. Ako dôvod zrušenia Štátne lesy uvádzali vysoké prevádzkové náklady železnice oproti automobilovej doprave pri vtedajších prepravovaných objemoch dreva. Jazda na PLŽ bola skutočným zážitkom pre turistov a milovníkov prírody. Hlasy žiadajúce záchranu PLŽ však ostali nevypočuté a postupne bola železnica zlikvidovaná a tiež rozkradnutá. Zachované ostalo len jej malé torzo, ktoré je v súčasnosti umiestnené v MLD na Pribyline.

zdroj: kniha Považská lesná železnica